Balkón z architektonického hľadiska dotvára vzhľad budovy a prepája interiér s exteriérom. Zvlášť v hromadnej bytovej výstavbe zohráva nezameniteľnú úlohu. V rodinnom dome nie je problém vyjsť na terasu do záhrady, no v paneláku, či v bytovom dome je balkón jediné príjemné spojenie s exteriérom. Umožňuje posedenie medzi kvetmi, sušenie bielizne, či oddych pri knižke...

Balkónová konštrukcia je neustále vystavená poveternostným vplyvom - dažďu, vetru, mrazu, snehu, čo skracuje jej životnosť, no mala by byť navrhnutá a zrealizovaná tak, aby pri požadovanej údržbe dosahovala životnosť ako ostatné časti fasády. Väčšinou sme však svedkami skutočnosti, že prakticky všetky balkóny v hromadnej bytovej výstavbe majú poruchy. Medzi najčastejšie patrí odpadávanie častí nášľapnej vrstvy, degradácia povrchovej úpravy spodných, najmä okrajových častí balkónov, poškodenie oplechovania odkvapov, zatekanie cez balkónové dvere či v styku balkóna a obvodovej steny, vznik plesní v interiéri v oblasti osadenia balkónovej konštrukcie, či obnaženie a korózia oceľovej výstuže. Pri odstraňovaní porúch je nevyhnutné urobiť podrobnú odbornú analýzu príčin ich vzniku a až následne po tomto posúdení sa dá spracovať návrh opravy.

Skladba podlahy
Nosná konštrukcia balkóna je najčastejšie z monolitickej, resp. montovanej železobetónovej dosky. Tepelnoizolačná vrstva musí byť z vysoko účinného izolantu a po celom obvode. Hydroizolačná býva realizovaná viac-menej tradičnými spôsobmi, napr. nastavenými asfaltovými pásmi, fóliou resp. hydroizolačnými potermi. Roznášacia vrstva zabezpečuje rovnomerné prenášanie vonkajšieho zaťaženia na hydroizoláciu resp. izoláciu z rôznych profilovaných PVC fólií. Hlavnou úlohou nášľapnej vrstvy je umožniť bezpečný pohyb po balkóne nielen vo vlhkom počasí, ale aj v zime. Najčastejšou povrchovou úpravou je škárovaná dlažba. V skladbe podlahy môžu byť aj ďalšie pomocné a technologické vrstvy: spádová vrstva, ktorá umožňuje pohyb vody po naklonenej rovine či mikrodrenážna vrstva z profilovanej fólie umožňujúca pohyb vody po hydroizolácii. Ochranná vrstva chráni hydroizoláciu proti mechanickému poškodeniu a dilatačná umožňuje vzájomný dilatačný pohyb dvoch nad sebou umiestnených vrstiev.

Oprava porúch

A

k sa vyskytujú iba malé problémy – napríklad  uvoľnenie dlaždíc resp. miestne poškodenie škárovania, poškodené dlaždice vymeníme za dlaždice rovnakého druhu, ktoré sú tiež mrazuvzdorné, a prilepíme ich mrazuvzdorným stavebným lepidlom. V prípade, že sa nepredpokladá zateplenie balkónových konštrukcií a hydroizolácia je poškodená, opravíme mrazuvzdorným materiálom nerovnosti po odpadnutých dlaždiciach a odborne nanesieme tenkovrstvový hydroizolačný poter. Následne urobíme nášľapnú vrstvu z elastického polyuretánového povlaku alebo nalepíme mrazuvzdornú dlažbu. V prípade požiadavky na zateplenie musíme odstrániť všetky vrstvy, ktoré sa nachádzajú nad nosnou konštrukciou a vtedy prakticky riešime celú konštrukciu podlahy.
Najkvalitnejšou a z hľadiska užívania najodolnejšou nášľapnou vrstvou je dlažba. Na výber máme keramickú, kamennú z prírodného či umelého kameňa. Ak sa jedná o balkón, na ktorého podlahu svieti slnko, vyberme si farbu čo najsvetlejšiu, pretože v letnom období by sme na tmavú dlažbu nemohli ani vstúpiť. Pri výbere materiálov treba mať na zreteli predovšetkým mrazuvzdornosť dlaždíc – t.j. nesmú byť nasiakavé, aby voda v nich nezamrzla a ak sa rozhodujeme pre prírodný kameň, nemal by mať leštenú úpravu kvôli šmykľavosti.

Najdôležitejšie z hľadiska dlažby je použiť správne malty alebo tmely na kladenie a škárovanie. Musí to byť materiál, ktorý umožňuje rozťažnosť dlaždíc vplyvom striedania vysokých teplôt a mrazu. Popraskanú dlažbu odstránime a novú ukladáme do flexi lepidla. Po odstránení starej dlažby nanesieme pri stenách v šírke 10 až 15 cm špeciálny náter (tekutú lepenku), ktorý je odolný proti vode, a to v jednej až dvoch vrstvách. Až po zaschnutí vodovzdornej vrstvy (zabraňuje prípadnému zatekaniu dažďovej vody medzi balkónom a stenou) sa môže klásť dlažba. Aj škárovacia malta musí mať označenie flexi. Ak sme neurobili náter tekutou lepenkou na celý povrch balkóna, škárovacia malta je jediným izolantom proti presakovaniu vody do železobetónovej konštrukcie balkóna. Ak nie je táto fáza pedantne urobená, podhľad balkóna začne za pár rokov kvitnúť – na povrchu sa vyzrážajú minerály.
Musíme tiež zabezpečiť dilatáciu podlahy ako celku, ale hlavne nášľapnej vrstvy vzhľadom na stĺpiky zábradlia a obvodové steny. Ak opravujeme rozsiahlu plochu, dilatáciami treba členiť nášľapnú plochu na polia veľké približne 3 x 3 m.

Riešenie detailov
Oprava vážne poškodeného oplechovania je prakticky nemožná, a preto je nutná jeho výmena za novú konštrukciu. Ak je balkón dlhý, jednotlivé kusy plechu sa na dĺžku medzi sebou nitujú príslušnými nitmi (medený plech medenými, pozinkovaný pozinkovanými nitmi, skrutky na prichytenie do hmoždiniek musia byť taktiež identické so základným materiálom). Ak má balkón šírku do 90 cm, nepotrebuje žľab, ak je širší, pred jeho čelom musí byť osadený žľab na odtečenie dažďovej vody z balkóna. Odkvapový nos vytŕčajúci asi 3 cm pred fasádu by mal zasahovať do 1/3 takéhoto žľabu. Podkladový plech je najlepší z medi, pretože je to materiál bez potreby údržby. Pozinkovaný plech treba natierať a jeho životnosť je cca 20 rokov. Posledným krokom je zhotovenie soklíka na stene z odrezkov dlaždíc na výšku 5 až 10 cm, ktorý je lepený flexi maltou. Zo škárovacej malty potom zhotovíme nad soklík šikmú rímsičku a medzi podlahu a sokel nanesieme akrylový alebo silikónový tmel. Tmel, pretože je pružný, umožní pri zmenách teploty pohyb (voľným okom neviditeľný).
Spodná hrana osadenia prahu balkónových dverí má byť 120 až 150 mm nad nášľapnou vrstvou podlahy balkóna. V prípade, že to tak nie je, treba vodotesne vyriešiť styk hydroizolácie a detailu osadenia balkónových dverí oplechovaním, fóliou resp. tmelom.
Problém zatekania môže vzniknúť z viacerých dôvodov: Ak je napojenie hydroizolácie na vertikálnu obvodovú stenu poškodené, ak je hydroizolácia ukončená na vertikálnej stene nižšie ako 120 až 150 mm nad okraj nášľapnej vrstvy, a nedokonale zhotovené ukončenie hydroizolácie na vertikálnej stene umožňuje zatekanie vody poza hydroizoláciu. Tento problém riešime tak, že dodatočne zvýšime hydroizoláciu na požadovanú výšku a vhodným spôsobom ju prichytíme ku stene. Ak však detail nie je vodotesný, treba vytvoriť novú hydroizoláciu, napr. z polyuretánového povlaku.
Pri rekonštrukcii fasády pozostávajúcej z celoplošného zateplenia a výmeny okien treba zatepliť i balkónové konštrukcie. V princípe ide o obloženie celej konštrukcie vysoko účinným izolantom s vhodnou povrchovou úpravou. Hrúbka tepelnej izolácie musí byť stanovená výpočtom.

(mez)
Snímky: archív redakcie

Spracované z odborných materiálov autorov Doc. Ing. Juraja Žilinského, Ing. Želmíry Kováčikovej