| |
Nielen v starých objektoch, ale aj v súvislosti so zatepľovaním a výmenou okien sa pri nesprávnom návrhu či zhotovení detailov často stretávame so vznikom plesní. Na ich rozšírenie stačí vlhkosť, potrebná teplota a dostatočná výživa pre spóry. Plesne okrem estetických a materiálových porúch pôsobia negatívne aj na naše zdravie. Aj bežné druhy môžu vyvolať zdravotné problémy u človeka trpiaceho alergiou alebo u osôb, ktoré sú vystavené ich zvýšenej koncentrácii.
Plesne sú hubovité mikroskopické mikroorganizmy vytvárané spleťou vlákien, ktoré sa rozmnožujú spórami. Pre rast plesní musia byť prítomné tieto spóry, ďalej kyslík, vhodná teplota povrchu steny, výživný substrát a voda či vlhkosť. Riziko vzniku plesní nastáva aj bez výskytu skondenzovanej vodnej pary na povrchoch stavebných konštrukcií. V interiéri budov sú takmer vždy splnené podmienky pre ich rast. Spóry plesní sa dostávajú do vnútorného prostredia z exteriéru vetraním alebo infiltráciou, pretože sa bežne nachádzajú v pôde, na rastlinách i v rôznych druhoch odpadu, alebo iným spôsobom, napríklad kontaminovanými predmetmi.
Teplota vnútorného vzduchu, ktorá sa zvyčajne pohybuje v rozsahu 12 až 30 °C, je vždy na rast plesní vhodná. Okrem toho sa na stenách a predmetoch usadzujú prachové častice, ktoré zase obsahujú vhodný výživný substrát. Steny natreté farbami s organickými pigmentmi tiež vytvárajú vhodnú výživu pre rast plesní. Kľúčovým faktorom je teda prítomnosť vody.
Teplota stien a vlhkosť vzduchu
Kritická povrchová teplota pre vznik plesní závisí od teploty a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu, jej výška sa mení, napríklad pri teplote 20 °C a relatívnej vlhkosti 50 % je kritickou teplota 12,6 °C.
Výška vnútornej povrchovej teploty je jedným zo základných kritérií pre vznik a rast plesní. Teplota vnútorného povrchu steny závisí od viacerých veličín, predovšetkým od teploty vonkajšieho vzduchu, ďalej od tepelnotechnických vlastností stavebnej konštrukcie, t.j. od veľkosti jej tepelného odporu, resp. súčiniteľa prechodu tepla U. Nebezpečné sú tiež miesta tepelných mostov, ktoré v konštrukcii vždy predstavujú zníženie vnútornej povrchovej teploty. Vznik plesní ovplyvňuje aj prúdenie vzduchu v blízkosti povrchu stavebnej konštrukcie. V kútoch je prúdenie nižšie ako pri rovných stenových plochách.
Teplota vzduchu v miestnosti má vplyv nielen na teplotu povrchu stavebnej konštrukcie, ale aj na relatívnu vlhkosť. Jej zvyšovaním sa zvyšuje teplota vnútorného povrchu steny a súčasne pri nezmenenom obsahu vlhkosti sa znižuje relatívna vlhkosť vzduchu v priestore.
Výška relatívnej vlhkosti vzduchu závisí aj od spôsobu užívania miestnosti. Jej narastanie môže spôsobovať varenie, sprchovanie, sušenie prádla, väčšie množstvo izbových rastlín... Zdrojom vlhkosti bývajú aj miesta zatekania dažďovej vody alebo v rodinných domoch teraz čoraz častejšie sa vyskytujúce následky povodní.
Zvýšená vlhkosť v miestnosti vzniká aj v dôsledku nedostatočného vetrania a zníženia prirodzenej infiltrácie oknami (výmena okien za vzduchotesné). Krátkym a intenzívnym vetraním v zimnom období sa zabezpečí výmena vzduchu za suchý vonkajší. Podľa spôsobu užívania miestnosti sa považuje za dostatočnú výmena najmenej 15 m3 čerstvého vzduchu za hodinu na jednu prítomnú osobu (približne 4,2 l/s), v kuchyniach a v kúpeľniach, kde je predpoklad vyššej relatívnej vlhkosti vzduchu, je potrebných až 10 l/s.
Ďalšie príčiny vzniku plesní
V ostatnej dobe sa čoraz častejšie stretávame s prívalovými dažďami a s tým súvisiacim poškodením stavebných konštrukcií. Po takýchto katastrofách väčšinou nestačí prirodzené vysušenie objektu, treba ho riešiť projektom. Príliš pomalé alebo nedostatočné vysúšanie stavby po škodách spôsobených vodou je tiež živnou pôdou pre vznik plesní. Bez zodpovedajúcich odborných znalostí, kvalitnej techniky a prístrojov na kontrolu a vysušenie aj skrytej vlhkosti (napr. vlhkosť v dutinách stien) sa môže stať, že jednoduchý projekt na vysušenie vedie k potrebe veľkého sanačného projektu proti plesniam. Okolo 50 % projektov na sanáciu plesní v takýchto prípadoch je vyvolaných práve nedostatočným vysúšaním po škodách spôsobených vodou.
Ďalšou dôležitou príčinou napadnutia plesňami sú skryté problémy v rozvodoch, napríklad následkom nedostatočnej údržby potrubí. Môžu viesť k vysokému stupňu vlhkosti vzduchu i stien v mieste rozvodov (netesné potrubie či klimatizácia).
Kvalitný sanačný projekt musí obsahovať zodpovedný prieskum príčin vlhnutia a vzniku plesní, zodpovedajúce skúšky kvality vzduchu, vrátane kolísania teplôt a jeho relatívnej vlhkosti, presnú lokalizáciu miest napadnutých plesňami až po najvhodnejšie metódy sanácie pre danú konštrukciu.
Efektívna sanácia objektu:
- určenie miest vlhnutia či vniknutia vody do konštrukcie a odstránenie príčin,
- nájdenie aj skrytej vlhkosti, nielen povrchovej (napr. v stropných otvoroch a dutinách stien),
- stanovenie stupňa vlhkosti, aký by mal byť dosiahnutý, aby nedochádzalo ku vzniku plesní, a efektívne vysušenie objektu. V prípade výskytu plesní by na danom mieste nemali byť inštalované žiadne vysúšacie vzduchové agregáty, ktoré by mohli víriť spóry,
- sanácia plesní odbornou firmou, ktorá pozná problémy spojené s tvorbou plesní a ktorá má dobré referencie aj vo vysúšaní budov.
Pleseň v byte
V starších bytoch alebo po výmene okien sa stáva, že v rohoch, kútoch a najmä za nábytkom sa na stene začnú objavovať plesne. Okrem toho, že si musíme uvedomiť nevyhnutnosť vetrania, a to aj v zimnom období, musíme sa postarať aj o ich dôkladné odstránenie, pretože obyčajné nátery postihnutých miest protiplesňovými prípravkami pôsobia iba krátkodobo a na trvalé odstránenie nestačia.
Uvádzame jednoduché riešenie na sanáciu vnútorných stien napadnutých plesňou:
Najprv plesne odstránime mokrou cestou. Nikdy ich nesmieme zotierať alebo šúchať kefou nasucho, či dokonca vysávať, pretože spóry by sa mohli dostať do ovzdušia v miestnosti ako aj do iných častí bytu a tiež poškodiť naše zdravie. Plesne odstraňujeme namokro dovtedy, kým povrch steny nie je čistý.
Po mokrom procese má nasledovať dôkladné vysušenie a prehriatie poškodeného miesta. Môžeme to docieliť zvýšením teploty vzduchu centrálnym kúrením alebo použitím infražiariča.
Postihnuté miesta potom napustíme špeciálnym penetračným náterom, ktorý obsahuje vysoko účinné a dlhodobo pôsobiace prísady proti plesniam. Penetračný náter zároveň pripraví podklad pre maľovanie. Napokon steny natrieme protiplesňovým maliarskym náterom.
Ak bola príčinou vzniku a rastu plesní konštantná vysoká vlhkosť vzduchu, ako napr. následkom nedostatočného vetrania, nadmerného počtu kvetín v miestnosti, akvária alebo častého sušenia prádla, odporúčame použiť špeciálny protiplesňový náter, ktorý obsahuje veľmi malé čiastočky striebra. V prípade, že bolo príčinou orosovanie stien (v blízkosti okien, na prekladoch, v rohoch), odporúčame protiplesňový antikondenzačný náter.
Odstránenie príčin a prevencia vzniku
Predpokladom trvalej sanácie plesní je odstránenie príčin ich rastu. Keďže teplota v miestnosti bude vždy v priaznivej výške, prítomnosť spór sa nedá vylúčiť a aj výživný substrát vo forme prachu sotva odstránime – jedinou cestou na zamedzenie vzniku a rastu plesní je zabránenie vlhkosti muriva a povrchu stien.
Zvýšená vlhkosť stien v bytoch okrem nesprávneho spôsobu užívania vnútorných priestorov, čo vieme ovplyvniť jednoducho, môže tiež vznikať poruchami, ktoré si však vyžadujú dodatočné stavebné úpravy (chybnou hydroizoláciou, zatekaním dažďovej vody, sanitárnych rozvodov, nedostatočnou tepelnou izoláciou stien – kondenzácia vlhkosti v murive následkom poklesu teplôt pod rosný bod) a podobne.
Čo robiť, aby pleseň nemala šancu
- relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti by nemala presiahnuť 60 %,
- pravidelne nárazovo vetrať (okná otvoriť dokorán na 3 až 5 minút, pri trvalom otvorení „vetračiek" dochádza k veľkým a zbytočným energetickým stratám),
- zabezpečiť prúdenie vzduchu popri stenách (nábytok odsunúť od stien aspoň 30 cm, neprepĺňať priestor vecami),
- miestnosti dostatočne vykurovať (optimálne nad 20 °C, vyššia teplota znamená nižšiu relatívnu vlhkosť),
- dvere rozdielne vykurovaných miestností vždy zatvárať,
- po praní, sušení prádla, varení a kúpaní dostatočne vyvetrať.
(mez)
Zdroj: z firemných podkladov Beflor, Polytex, JUB
|